Sledujte ma aj
Facebook Twitter Linkedin Instagram YouTube

Spoľahlivá cesta do pekla

Vyzerá to tak, že Slovensko postihla špecifická epidémia. Predseda vlády ťahá nočnú vo fabrike, minister zahraničných vecí napomína prezidenta i predsedu parlamentu a školstvo si všímame, len keď v medzinárodných testovaniach naše deti opäť dosiahli slabé výsledky. Nepočúvame sa a nevidíme problémy. Prečo je to tak?

Na vysokej škole som raz počul takýto príbeh. Podám ho tak ako si ho pamätám.

Satan zvolal všetkých diablov na vedeckú konferenciu, aby prezentovali nové trendy v získavaní ľudských duší pre peklo. Prezentovali v tabuľkách a grafoch efektívnosť rôznych spôsobov lákania človeka do svojich osídiel. Lucifer ich ticho sledoval, no postupne začínal byť rozčúlený.

Začal oslovovať jednotlivých čertov, nech hovoria konkrétne o svojich fígľoch. Stále od nich počúval stokrát opakované frázy o podnecovaní k hriechu, neexistencii neba a ani pekla, ľahostajnosti k životu a podobne. Pri každom jednom to skončilo tak, že im vynadal do hlupákov a vykázal ich až do najspodnejšieho pekla.

Všetci sa mu snažili vyhnúť a postupne čo najrýchlejšie opustiť konferenčnú sálu. Okrem jediného starého, hrbatého čerta. Lucifer sa mu postavil zoči-voči a opýtal sa ho:
„Prezraď nám, ako to robíš ty? Čím to je, že máš také dobré výsledky, lepšie ako všetci títo darebáci?“
Starý diabol sa usmial a odpovedal:
„Veľmi jednoducho. Najúčinnejšie je človeku neustále, či je v živote na tom lepšie alebo horšie, našepkávať jedinú myšlienku. Stále máš ešte čas! Aby neustále odkladal svoje pokánie a konanie dobrých vecí na zajtra, a potom na pozajtra, kým nenastane jeho posledná hodina. Potom je už jeho duša naveky naša!“
Satan sa rozosmial: „Toto je ono! Presne takto to musíte všetci robiť, aby človek nemal čas na konanie dobra a obrátenie k Bohu…“

Bolo to už dávno a tento príbeh existuje v rôznych verziách. Spomenul som si naňho práve teraz preto, lebo sme ako spoločnosť dospeli do stavu, že nám ale vôbec nezáleží na prijatí nevyhnutných zmien napríklad aj vo vzdelávaní. Chcete dôkaz? Koľko ľudí trápi trápne posunutie Učiaceho sa Slovenska na dobu neurčitú alebo zavádzanie nezmyselných vzdelávacích programov pre zdravotne znevýhodnené deti i žiakov? Byrokracia „len tak pre istotu“ stúpa kvôli nejasným zákonom, žiakov testujeme ostošesť a jediným výstupom sú rebríčky, ktoré si ľudia mýlia s poradím kvality. Z inklúzie, ktorú sme nepochopili, sa urobil strašiak a chybne si ju vykladáme ako rušenie špeciálnych škôl. A trpia deti!

Žijeme akoby pod vplyvom našepkávania z toho príbehu, že na to všetko máme ešte kopu času. Dokonca sú mnohí presvedčení, že je všetko v poriadku, stačí používať len ekonomické nástroje, urobiť pár kozmetických zmien a všetko sa zmení.
Nie, nezmení sa to. Pokiaľ nebude vzdelávanie hlavnou témou pre celú slovenskú spoločnosť a zas na druhej strane musia aj zainteresovaní pristúpiť ku zmenám v komunikácii. Chce to viac pokory a ústretovosti k sebe navzájom.

Vlož komentár

Your email address will not be published.Required fields are marked *