Včera si celý svet (a na Slovensku pár jednotlivcov a organizácií) pripomenul tento pamätný deň, ktorý bol Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásený v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov, prijatých odporúčaní o postavení učiteľov, ktorá bola podpísaná v ten istý deň v roku 1966 v Paríži. U nás učiteľov síce oslavujeme 28. marca, no na tento rok UNESCO stanovilo prioritu, ktorá stojí za pripomenutie. Právo na vzdelanie znamená právo na kvalifikovaného učiteľa.
Na svojom webovom sídle uvádzajú:
„Jednou z hlavných výziev tohto práva na celom svete je pokračujúci nedostatok učiteľov. Odhaduje sa, že 264 miliónov detí a mladých ľudí je v celosvetovom meradle stále mimo škôl a podľa štatistík UNESCO musí byť zamestnaných takmer 69 miliónov nových učiteľov, aby sa dosiahol cieľ všeobecného základného a stredoškolského vzdelávania v roku 2030. Tento nedostatok učiteľov je výraznejší v prípade zraniteľných skupín obyvateľstva – dievčatá, deti so zdravotným postihnutím, utečencov a detí migrantov a chudobné deti žijúce vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach.“
Ide o veľmi vážnu vec, ktorá sa netýka len menej rozvinutých krajín, ale napríklad aj Spojeného kráľovstva (prečítajte si túto facebookovú poznámku). A zároveň treba skonštatovať, že to nedokáže odstrániť len jeden rezort a venovanie sa len jednej oblasti – vzdelávaniu. Existujú spoľahlivé fakty, že znižovanie chudoby, riešenie stresu a duševných ochorení tehotných žien a nových matiek a zabezpečenie poskytovania kvalitných zdrojov v znevýhodnených oblastiach, má zásadný účinok. Rovnako ako aj zabezpečenie primeraného prístupu k zásahovým službám v najrannejšej časti života dieťaťa.
No na Slovensku momentálne riešime iné, „podstatnejšie“ témy, ako napr. či je logo na hokejových dresoch dostatočne národné alebo uzatvoríme zmluvu na centrálne dodanie internetu na školy, ktoré po prepočítaní vychádza na 167 eur na školu, pričom už dnes sú školy, ktoré si to vedia dohodnúť s miestnym poskytovateľom za 20 eur. Chýba nám milión učebníc, no v procese otvorenia trhu sme sa nepohli ani o centimeter, navyše podľa mňa protiústavne musia rodičia niektoré učebnice a pracovné zošity platiť zo svojho a to ani nehovorím o iných formách sponzoringu, vďaka ktorému môžu mať deti dôstojné vzdelávacie podmienky. A niekde ani to, poznám školy, ktoré svojimi priestorovými možnosťami praskajú a človek sa v nich ledva otočí, o telocvični môžu len snívať, ale pritom všetkom majú odhodlaných ľudí, ktorí žijú a dýchajú pre svoje deti.
Tých ľudí uráža, ak o nich ministerka v televízii vyhlasuje, že žiadajú živelne asistentov a pomaly v triedach bude viac dospelých ako detí, pretože každá jedna žiadosť musí byť podľa ministerských pravidiel podložená odporúčaním z poradenského centra. Darmo sa pri návrhu rozpočtu píše: “ “Najvyšší medziročný nárast zamestnanosti sa očakáva v územnej samospráve, a to o 3 648 osôb (1,9 %), z toho v regionálnom školstve o 642 asistentov učiteľa.”, keď už teraz školy vedia, že to nebude stačiť, že musia škriabať vo svojich rozpočtoch, aby zabezpečili deťom napr. špeciálneho pedagóga a pod.
Pozrime sa na zoznam úloh, ktoré si ministerstvo na tento rok zadalo vo Národnom programe, presnejšie v implementačnom pláne. Tí z vás, ktorí to viete s Excelom, pomerne rýchlo odhalíte, koľko sa toho urobilo tento rok. A ako sú nastavené nástroje, ktoré zastavia stúpajúci priemerný vek učiteľa, bude lákať do tohto povolania mladých a dostatočne ocení tých skúsených, ktorí zo školstva ešte neutiekli. Zachytil som, že existuje prieskum o atraktivite učiteľskej profesie, som veľmi zvedavý na jeho výsledky, ale čo je najpodstatnejšie. Konkrétne kroky, ktoré naplnia bod 8 Charty učiteľov – Pracovné podmienky učiteľov musia byť maximálne priaznivé pre čo najefektívnejšiu výučbu a učiteľovi musia umožňovať plne sa sústrediť na plnenie svojich profesijných úloh.