Naša matička vlasť sa rozhodla pre neskutočne odvážny experiment, do akého sa ešte nijaká civilizovaná krajina nepustila. Pôjde (ak im to prejde) o vrcholný pedagogický počin, ktorý má byť určite vyjadrením tých najinkluzívnejších ideálov pedagogiky. Keďže ide o metodicky nesmierne sofistikovaný 283-stranový dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, na ktorom sa tuho pracovalo takmer päť rokov, pokúsim sa ho interesovanej verejnosti priblížiť primeraným príkladom.
Predstavte si, že vytvoríte tréningový bežecký program pre 3 – 6 ročných kvadruparetikov (to sú deti s detskou mozgovou obrnou). Alebo aby sa deti s autizmom naučili prezentačným zručnostiam. Dajme slepému udicu. Hoďme škôlkára do vodičky ako rybičku.
Tak to je ono.
A ony, naše pedagogičky v materských školách, to dokážu. Každučký deň budú pracovať navyše s každým dieťaťom, ktoré bude mať nejaký problém, aby vedelo a zvládalo viac než jeho intaktní (odborný výraz pre bežné, zdravé deti) rovesníci. Samozrejme, všetko budú usilovne dokumentovať a poctivo zapisovať. Pretože papier musí byť, čo nie je napísané, neexistuje.
Konkrétne? Kým väčšine triedy bude stačiť poznávať pozorovateľné znaky zvieratiek, detičky s mentálnym znevýhodnením sa naučia rozlišovať, ktoré živočíchy sú voľne žijúce a ktoré domestikované. Aby mali v škole náskok. Nevymýšľam si, to sa tam naozaj píše! Navyše, to už v tomto veku vieme tak spoľahlivo určiť stupeň mentálneho postihu?
Teraz si porovnajte:
Požiadavky pomenované v tomto programe sú všetky povinné. Alebo odporúčané? To som sa nedočítal pri žiadnej z nich.
Najhoršie ale je, že to vyvolá silný demotivačný účinok prijímať postihnutých škôlkárov. Pritom práve predškolský vek je mimoriadne dôležitý, podľa názora odborníkov práve pri zvýšenom úsilí a práci s takýmito deťmi dokážeme mnohé potiahnuť v ich ďalšom rozvoji. Čiže ideme opačnou cestou a radšej ich budeme segregovať, čo je aj proti duchu inklúzie, ktorá je súčasťou reformného dokumentu Učiace sa Slovensko.
Je absolútne logické, že tento úchvatný dokument predpokladá pri každom úkone asistenta. Je super, že sa inšpirovali návrhom opozície, aby asistent bol nárokovateľný. Len malinkatá drobnosť – návrhy opozície väčšinou neprejdú. Aj tento tak dopadol, ako inak…
Nerobím si žarty. Tento dokument má názov Vzdelávacie programy pre deti so zdravotným znevýhodnením pre predprimárne vzdelávanie, ktorý má vstúpiť do platnosti 1. septembra 2017. A hádajte, kedy bol prijatý? Áno, v máji, pred koncom školského roka, a stavím sa, že ho ešte na mnohých materských školách nestihli zachytiť. Takže čo budú robiť v škôlkach cez svoju zaslúženú dovolenku pani učiteľky? Opäť ste uhádli, budú študovať a sedieť nad vypracovaním školských vzdelávacích programov (ŠkVP), ku vypracovaniu ktorých nebol vydaný žiadny dokument (usmernenie, metodika…). Už teraz im nie je jasné, či je potrebné vypracovať jeden ŠkVP alebo zvlášť pre každé postihnutie. Ak jeden, ako do neho zapracovať všetky špecifiká pre jednotlivé postihnutia? Ako spracovať jednotné východiská pre plánovanie, keď učiteľka v triede má aj kombinácie rôznych postihnutí, nehovoriac o rôznych stupňoch?
Rozhodne sa v našom štáte neleňoší, nespí na vavrínoch, učíme sa na deťoch presne tak ako sa ony učia pred vstupom do vzdelávacieho systému – na vlastných chybách. Používame na to učiteľky, aby sa neflákali po štrajkoch, ale si svoj plat dokázateľne, najmä objemom administratívnej práce, zaslúžili.
Mimochodom, vraj je stupídne trénovať u beznohého beh, a múdre postaviť jeho vzdelávanie na jeho silných stránkach a záujmoch. Tento v dokumente rozhodne nehľadajte.
Dajme deťom krídla. Alebo načo. Len ich vystreľme v ústrety vzdelávacím štandardom.