Pred rokom som tomuto skutočne veľkému človeku venoval dva články, ktoré dnes spojím do jedného.
Keď som pred piatimi rokmi so svojimi žiakmi začal pracovať na projekte venovanom tejto osobnosti slovenských dejín, úprimne som veril, že jeho odkaz je stále prítomný. Veď ako sa aj píše na webe Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a s čím sa plne stotožňujem „Miloval Slovensko, no nemal v obľube typicky slovenský fatalizmus. Preto často vyzýval k aktívnemu prístupu k spoločenským otázkam. Jeho odvaha, kompetentnosť, odhodlanie a chuť presadiť sa, ako aj mravná a tvorivá nepodkupnosť má byť ideálom aj pre dnešné Slovensko.“
Ale aký je vlastne jeho odkaz?
Pri sledovaní každoročného defilé úvah a prejavov to často vyzerá, akoby si ho mohol privlastniť takmer každý. Akoby sme tu nemali jedného Štefánika. Nuž, asi taký je osud každej legendy. Ale všetci tí, čo jeho meno používajú pre získavanie pozornosti, zabúdajú na to podstatné – je neuveriteľné koľko energie bolo v tomto podľa svedectiev súčasníkov vzrastom nízkom, telesne slabom človeku, ktorý niekoľkokrát vyliezol na Mont Blanc (ako úplne prvý Slovák) a precestoval celý svet. Jednoducho slovné spojenie – nedá sa – sa v jeho slovníku nevyskytovalo. Bol v ňom oheň slobody, ktorý neničil, ale tvoril.
Napriek nám nepredstaviteľnej bolesti a prekážkam, ktoré prekonal, sa nikdy nevzdával. Ale často mám pocit, že my sme to už vzdali. Ak rezignujeme na život verejný, uzavrieme sa do svojich konformných bublín, respektíve sa zmierime s tým, čo nám naše idoly budú podprahovo posúvať… tak sme ho zradili. A nielen jeho, ale aj úsilie všetkých tých, čo vybojovali pre nás túto krajinu. Nemáme právo sa búchať do pŕs a ani oháňať legendami. Musíme sa o jeho živote a diele viac naučiť. Všetci sa musíme vzdelávať a mať v úcte slobodu. John Fitzgerald Kennedy nám totiž odkazuje: Sloboda bez vzdelania je nebezpečná, vzdelanie bez slobody zbytočné.
A aby som nezabudol – tu je ten projekt mojich žiakov:
(na stránku projektu sa dostanete kliknutím na obrázok alebo na tento link)
Potom som sa rozhodol byť viac osobnejší, pretože som mimoriadne citlivo vnímal tie rastúce pokusy privlastňovať si jeho legendu pre vlastnú reprezentáciu. Napísal sa mu preto list.
Píšem Vám napriek tomu, že ste dnes priamo nemohli osláviť svoje stotridsiate siedme narodeniny medzi nami. Vnorili ste sa do vesmíru s hľadaním súradníc svojej duše len po viac ako štvrtine vám prideleného pozemského času. A tak málo o Vás stále vieme, tak veľmi si Vás niektorí prisvojujú.
Narodili ste sa ako šieste dieťa evanjelického farára a dožili sa dospelého veku. Pritom ste verili vo vývoj vedy ako toho, čo je pre spoločenstvo prospešné.
Václav Havel o Vás povedal, že ste boli kozmopolitom, ktorý bol pevne zviazaný so svojou zemou a vždy bol hrdým Slovákom.
Tieto zdanlivé paradoxy sú úžasné práve v tom, že sú svedectvom, akým plným človekom ste boli. Človekom, ktorý si nedokázal za cenu nečinnosti kúpiť život, ale stále chcel žiť tu a teraz. Nečakať na niekoho alebo niečo, čo prinesie riešenie, pretože nedokážeme mať vplyv na tisíce faktorov, ktoré udalosti tvoria. Či to bola choroba alebo vojna, vždy je dôležitá naša vytrvalosť a pevné predsavzatie.
Podľa F. X. Šaldu ste neustále vreli, neustále kypeli plánmi, podnetmi, neustále pracovala vaša obraznosť. Či to boli cesty okolo sveta, výstupy na Mont Blanc, pozorovanie zatmenia Slnka na ostrove Vava’u, kde sú dodnes dva pylóny, ktoré ste kvôli pozorovaniam postavili a museli ste si priniesť vlastný cement na výstavbu po trojmesačnej ceste loďou. A možno ste bol aj prvým slovenským surferom.
Veľmi by som Vás chcel spoznať osobne. Ako človeka, nie neustále vytváraný mýtus. Poznať vaše skutočné názory i na dnešnú dobu, keď sa svet javí ako zložité miesto také, aké bolo vždy. Tak málo o Vás ako o človeku vieme, veď koľko ľudí vôbec videlo film z roku 1935? Organizujú sa oslavy pri Bradle, navštevujeme rodný dom v Košariskách. Možno mnohí pôjdeme aj na divadelnú inscenáciu. Ale nestačí si človeka, čo žil plným, hodnotným životom, len raz za čas pripomínať. Taký mladý národ, ktorý sa stretáva so svojimi výzvami a sebavedomím, by tak veľmi potreboval učiť sa od človeka, ktorý kráčal energicky, vedomý si svojho cieľa. Aspoň by sme sa neustále nevyhovárali na ten neprajný osud.
Píšem Vám ale, aby ste sa o nás nebáli. Musíme len viac veriť, ešte viac pracovať a učiť pracovať aj iných, navzájom sa milovať napriek všetkým našim chybám. Prekážky treba rozbiť a nie sa im poddávať.
Jedna odpoveď na “(Ne)zabudnutý náš milý Milan Rastislav Štefánik”
skvelé! M.R.Stefanik bol, je a bude svetovým Slovákom a to aj napriek tomu, že Lajčák predsedá OSN ! Aký to priepastný rozdiel medzi morálkou a kolaboráciou so zlom…