Podľa navrhovanej zmeny kreditového príplatku z dielne ministerstva školstva by učitelia mohli dostávať príplatky len sedem rokov. Som znepokojený tým, že ministerstvo chce opäť zaviesť sedemročnú lehotu, ktorej zrušenie bolo dlhodobou požiadavkou všetkých učiteľských stavovských organizácií.
Rovnako vážnym problémom je navrhované opatrenie, aby sa finálne rozhodnutie o pridelení kreditového príplatku, alebo preskúmanie starších rozhodnutí, presunulo na zriaďovateľa.
Ak sú v kreditovom systéme za problém považované rozporuplné rozhodnutia riaditeľov o uznaní, resp. neuznaní kreditov, správnym riešením má byť stanovenie jasných pravidiel, podľa ktorých má rozhodovanie prebiehať. Zákon, ktorý predkladá ministerstvo, presúva voľnosť v rozhodovaní na zriaďovateľa a okresný úrad v sídle kraja. V praxi to znamená, že odteraz bude môcť vydávať rozhodnutia starosta alebo predseda okresného úradu. Pripomínam, že v oblasti pedagogiky sú to, vo väčšine prípadov, osoby s nižším stupňom odbornosti, oproti riaditeľovi školy.
Navyše, aj obmedzenie voľnosti v rozhodovaní treba robiť opatrne, a je potrebné riaditeľovi školy ponechať právo uznávať kredity, vzhľadom na ním predloženú, pri výberovom konaní odobrenú a počas výkonu mandátu realizovanú stratégiu rozvoja školy. Kritériá obmedzujúce voľnosť v rozhodovaní by mali byť nastavené tak, aby túto koncepciu rešpektovali.
Zdôrazňujem, že ak chceme riešiť problém uznávania kreditov za nepotrebné vzdelávacie programy, je potrebné najprv razantne zvýšiť platy učiteľom, aby riaditelia škôl nemuseli takouto cestou zlepšovať ich príjmovú situáciu. Zároveň je potrebné určiť, čo má riaditeľ pri priznávaní kreditu zohľadňovať, čo môže byť dôvodom na neuznanie, resp. kedy kredity musí uznať.