Vo svojom predchádzajúcom článku som upozornil na geniálny dokument vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením v materských školách. Ministerstvo neprejavilo ani len štipku dobrej vôle a napriek výhradám odborných organizácií učiteľov i rodičov je toto nariadenie od 1. septembra v platnosti. Argumentovalo sa spolitizovaním odborného problému, vyjadreniami odborníkov, existenciou takýchto programov všade vo svete, aj keď v žiadnej krajine takéto typy programov nemajú, pán profesor Pupala ich označil za protiinkluzívne a bez reálnej koncepcie kurikulárnej politiky a asi sa pod spolitizovaním myslelo, že som sa ako politik opovážil ozvať pri odbornej téme.
Na začiatok školského roka prišiel na mnohé školy e-mail, z ktorého vyberám: „Oznamujeme Vám, že MŠVVaŠ SR schválilo VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S PORUCHOU AKTIVITY A POZORNOSTI a s platnosťou od 1. septembra 2017 sa podľa nich budú v školskom roku 2017/2018 vzdelávať žiaci s touto poruchou a to na prvom aj druhom stupni ZŠ (ročníky 1.,2.,3., a 5.,6.,7.).“ Majú vlastný rámcový plán kde je nová hodina terapeuticko-korekčné cvičenia. Na 1. stupni 1 povinná hodina a na 2. stupni 2 povinné hodiny v každom ročníku. O tieto hodiny je v ich pláne menej disponibilných hodín. Dôsledky? Prerobiť rozvrh, vytvoriť samostatný (ďalší) ŠVP, zabezpečiť podľa toho dokumentu 2 pedagógov. Všetko od 1.9.2017.
Neveríte mi? Tak si tento príkaz môžete prečítať na tomto linku.
Tak aby to bolo jasné!
Považujem podobné rozhodnutia za vrchol arogancie. Jednak poslať dokument v septembri, ktorý bol schválený 3.augusta, a po druhé, poslať takéto úlohy bez peňazí na asistentov, špeciálnych pedagógov a pod. Toto nie je pomoc pre deti, ale totálna byrokracia pre riaditeľov. V momentálnej situácii je tento program v bežných školách nerealizovateľný!
Zároveň nechápem, prečo sa všade vyhlasuje, že chceme inklúziu, ale dáme deťom iný rozvrh, aby mali viditeľnejšiu značku na čele a aby školy mali ešte „väčšiu chuť“ sa s tým trápiť. Kde sú odborné tímy na školách? Aha, v nedohľadne, poradne v podstate polofunkčné s ich právomocami a počtom zamestnancov, ktorí to skrátka nestíhajú atď. Tak namiesto riešenia inkluzívnej školy s odborníkmi a podporou ideme na bežných školách čiastočne praktikovať segregáciu.
Podľa jednoduchého vzorca označkujeme každú inakosť ako zle zakrivené uhorky. Segregovať zatiaľ aspoň na pár hodín a pred celou triedou, nech sa vie kto je ten horší a vytvoriť čo najväčší tlak na asimiláciu. Pozor, nebudeme predsa meniť formy a metódy práce s deckami, zlepšovať vzdelávanie pedagógov, poskytovať lepšiu odbornú podporu. Kašleme na inklúziu a vraciame sa k segregácii a ešte to nazývame integrácia. Aj potom, na pracoviskách, v rodinách a bežnom dospeláckom živote, to bude takto pokračovať? Aby väčšina (ktorá je dávno menšinou, lebo zmestiť sa do škatuľky „bežný – intaktný – normálny“ sa skutočne zmestí stále menej detí) neutrpela stretom s diverzitou človečenstva a sveta? K čistej – pardón intaktnej – rase nám naozaj chýba už len kúsok.
Rodičia, učitelia, priatelia vzdelávania, zdvihnite hlavy. Musíte sa spojiť a vyvinúť maximálny tlak, aby takýto postup už konečne skončil. Aby sme na tlačových konferenciách nepočúvali chlácholivé slová, že sú to len pomôcky pre deti a učiteľov, lebo naozaj nie sú. Musí nastať obojstranný dialóg, kde si vyčistíme stôl od rôznych pseudoargumentov, poloprávd i očividných demagógií. Toto bude cesta k Učiacemu sa Slovensku.