Vzdelaná spoločnosť

Sledujte ma aj
Facebook Twitter Linkedin Instagram YouTube

Vzdelaná spoločnosť

… keď školy učia deti žiť a myslieť, nielen odpovedať na otázky, keď rozvíjame talenty všetkých detí, aj tých z chudobnejších rodín.

Školy neučia deti vyznať sa vo svete okolo seba, ale tlačia do nich množstvo vedomostí, ktoré nikdy nevyužijú. Aj v 21. storočí sú zamerané na nadmerné memorovanie a učenie sa encyklopedických znalostí, ktoré sú však dostupné jediným klikom na internete. Zanedbávajú čítanie s porozumením, matematiku, finančnú gramotnosť, cudzie jazyky či mäkké zručnosti. Stredné a vysoké školy sú málo prepojené s praxou, študenti často študujú odbory, ktoré v živote nevyužijú. Naša veda a výskum dostávajú ťažké rany, talentovaní utekajú za hranice. Atmosféra v školách je ťažká aj kvôli mobingu, bossingu a segregácii v myslení.

Výzvy a problémy

Slovenské školstvo dlhodobo zápasí s politickým nezáujmom, hoci vzdelanie má rozhodujúci vplyv na spoločnosť a jej budúcnosť. Žiadny rezort nie je taký zanedbaný a nepopulárny ako školstvo. Je to preto, že ak sa aj niekto pustí do zmysluplných školských reforiem, prvé výsledky sa dostavia po piatich až ôsmich rokoch. To je ďaleko za horizontom štvorročného volebného obdobia.

Zvoliť si školstvo za jednu z priorít si vyžaduje politickú odvahu a vôľu. Predpokladom úspešnej reformy školstva je zároveň dohoda naprieč politickým spektrom, aby nasledujúce vlády v začatých reformách pokračovali a zachovali kontinuitu. Spoločným znakom všetkých krajín, ktoré majú prosperujúce školstvo s dobrými výsledkami (Fínsko, Švédsko, Holandsko, Kanada, či Veľká Británia), je ochota politických elít neustále zlepšovať vzdelávací systém, a to nezávisle od politickej formácie vládnucich strán.

Základným prejavom zaostávania slovenských škôl je oveľa väčší dôraz na memorovanie nadbytočných encyklopedických vedomostí ako na rozvoj kreativity, iniciatívy a samostatnosti či kritického myslenia. Ide pritom o kľúčové zručnosti pre úspech v 21. storočí. Naše školy sú v tom skôr kontraproduktívne, kreativitu a vlastné myslenie ubíjajú. Výsledkom je, že vyrastajú generácie detí bez prístupu ku kvalitnému vzdelaniu. Stať sa učiteľom je neatraktívne, klesá funkčná gramotnosť obyvateľstva a vysoké školy nie sú schopné konkurovať zahraničiu.

Budúca prosperita krajiny pritom vychádza z kvality škôl a zručností žiakov. Tu výrazne zaostávame. V medzinárodnom porovnávaní 15-ročných školákov PISA obsadilo Slovensko spomedzi 36 krajín, hodnotených OECD, 32. miesto v čitateľskej gramotnosti, 26. miesto v matematike a 32. miesto v prírodných vedách. Do vzdelávania prichádza málo financií. Slovensko vydáva na primárne a sekundárne vzdelávanie iba 2,6 % HDP, pričom priemer krajín EÚ je 3,1 % HDP. Práca učiteľov je stále podhodnotená a ich platy sú druhé najnižšie v krajinách OECD. Učitelia zarábajú iba dve tretiny priemeru vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Problémom je aj fenomén zastrašovania. Školstvo nie je výnimkou. Slovenská komora učiteľov a Nové školské odbory uskutočnili kampaň „Zber strachu“ s cieľom zmapovať nedodržiavanie zákonných a pracovnoprávnych podmienok na školách, mobing, bossing a staffing v školskom prostredí, porušovanie práv učiteľov a riaditeľov. Kampaň poukázala na vážny stav na mnohých školách. Je to hrozba pre celú spoločnosť, pretože zastrašovaní učitelia, ovládaní strachom, nemôžu vychovávať budúce generácie ku kritickému mysleniu, konštruktívnemu dialógu a prosociálnemu správaniu.

Naše riešenia

Učiteľ na prvom mieste

Kvalitný učiteľ je najdôležitejším prvkom vzdelávacieho systému. Môže mať zásadný vplyv na život svojich žiakov a študentov. Mnohých z nás aspoň raz v živote učil výnimočný učiteľ, ktorého hodnota bola nevyčísliteľná. Atraktivita a spoločenský status tohto povolania, ktoré má zásadný vplyv na kvalitu života v spoločnosti, sú však alarmujúco nízke. Kvalita výchovy a vzdelávania je ohrozená nedostatkom dobrých učiteľov. Hrozí, že starnúca generácia učiteľov nebude nahradená novou generáciou kvalitných a motivovaných pedagógov. Učitelia sú zavalení veľkou byrokraciou, na osobný rozvoj a ďalšie vzdelávanie nemajú čas ani financie.

  1. Navrhneme, aby počas nasledujúceho volebného obdobia rástli platy učiteľov každý rok o 10 %.
  2. Navrhneme, aby sme finančne podporili nadšených inovatívnych učiteľov prostredníctvom pohyblivej zložky mzdy na základe presne vymedzených kritérií (výsledky žiakov v rámci ich účasti na olympiádach či iných relevantných a uznávaných súťažiach). Je potrebné oceniť každú preukázateľnú iniciatívu učiteľa, ak sa zapojí do súťaží. Zvýšime objektivitu hodnotiacich komisií.
  3. Platy začínajúcich učiteľov navrhneme nastaviť na úroveň priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Po dosiahnutí tohto skokového nárastu sa budú platové tarify učiteľov upravovať tak, aby boli motivovaní začínajúci učitelia, aj učitelia s bohatými skúsenosťami.
  4. Navrhneme zvýšiť financovanie školstva postupne až na úroveň priemeru EÚ a zavedieme priame a transparentné financovanie škôl na základe ich reálnych potrieb.
  5. Navrhneme odstrániť nespravodlivosť v odmeňovaní niektorých kategórií pedagogických zamestnancov (napríklad majstrov odborného výcviku, vychovávateľov v školských družinách). Navrhneme odstrániť platovú diskrimináciu nepedagogických pracovníkov v odmeňovaní automatickou valorizáciou taríf a zavedením jednotnej platovej tabuľky.
  6. Navrhneme prijať zákon o mobingu, bossingu a staffingu. Navrhneme zriadiť úrad ombudsmana pre školstvo.
  7. Navrhneme, aby získaním vedeckej hodnosti PhD. bol učiteľ zaradený do 9. platovej triedy.
  8. Navrhneme posilnenie autonómie a osobnej zodpovednosti učiteľov. Odbremeníme ich od byrokracie a množstva organizačných činností, ktoré nesúvisia priamo s pedagogickou prácou, aby sa prioritne zameriavali na kvalitu vzdelávania žiakov.
  9. Pre zlepšenie profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov škôl navrhneme prieskum na zistenie potrieb učiteľov, keďže účasť učiteľov na činnostiach profesijného rozvoja je nízka.
  10. Navrhneme zjednodušiť prístup k programom profesijného rozvoja bez ohľadu na poskytovateľa (napríklad v podobe špeciálneho konta zamestnanca určeného na profesijný rozvoj), čím posilníme konkurenčné prostredie a tlak na kvalitu poskytovaných služieb v tejto oblasti.
  11. Navrhneme zvýšiť nároky na uchádzačov o štúdium na pedagogických fakultách v prijímacom konaní s dôrazom na didaktické zručnosti.
  12. Navrhneme znížiť počet fakúlt, ktoré pripravujú učiteľov. V súčasnosti je ich takmer 30, no ich kvalita je nerovnomerná. Navyše, spomedzi študentov pedagogických fakúlt chce pracovať v školstve asi len polovica z nich. Navrhneme stanoviť maximálny počet študentov učiteľských odborov.
Predškolské vzdelávanie

Pre dosiahnutie lepších výsledkov vo vzdelávaní je potrebné podchytiť deti už v ranom veku. Dôležitú úlohu tu zohráva predškolské vzdelávanie. Má veľký význam nielen z pohľadu lepších výsledkov vo výchove a vzdelávaní, ale aj zamestnanosti, pripravenosti jedincov na život v spoločnosti, najmä pri uplatnení sa na trhu práce a osobnej úspešnosti.

  1. Postupne rozšírime kapacity existujúcich materských škôl a podporíme vznik nových zjednodušením ich zakladania. Pre deti od 3 rokov budeme garantovať bezplatné miesto v materskej škole (príspevok na vzdelávanie). Ak nebude poskytnuté, zvážime možnosť, že rodič získa nárok na mesačný príspevok na predškolskú starostlivosť o dieťa.
  2. Podporíme väčšiu autonómiu materských škôl, zvyšovanie kvality predprimárneho vzdelávania, kvalitu personálu materských škôl (učiteľ, logopéd, psychológ, asistent) a variabilitu modelov tvorby školských vzdelávacích programov prispôsobených špecifikám regiónu, očakávaniam rodičov a predovšetkým potrebám detí.
  1. Navrhneme zaviesť povinnú predškolskú výchovu (povinná návšteva materskej školy) pre deti z rizikového sociálneho prostredia (rodičia – slabo vzdelaní, alkoholici, drogovo závislí či trestaní). Navrhneme model materskej školy otvorený aj rodine a komunite s aktívnou účasťou rodičov.
  2. Materské školy sa môžu stať aj nástrojmi na vzdelávanie rodičov, predovšetkým matiek. Podporíme programy prepájajúce zaškoľovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia so starostlivosťou o ich zdravie a s pomocou a poradenstvom pre rodičov.
Zmena obsahu vzdelávania na základných a stredných školách

Základné školy sú pre neskorší vývin dieťaťa kľúčové a ich kvalita dokáže do určitej miery kompenzovať sociálne znevýhodnenie alebo nepriaznivé rodinné prostredie dieťaťa. Základná škola dieťa formuje nielen po vedomostnej, ale aj po hodnotovej a osobnostnej stránke. Akékoľvek zásadné zlepšenie vzdelávania na Slovensku sa musí začať práve tu.

Vypuklým problémom slovenských stredných škôl je malá miera využitia získaných vedomostí v reálnom živote alebo ďalšom štúdiu. Stredné školy zamestnávajú žiakov obrovským objemom učiva, ktoré je často prakticky nevyužiteľné. Obsah výučby by mal smerovať skôr k rozvoju kritického myslenia, ekonomickej gramotnosti či praktickej výučbe cudzích jazykov, nie iba k memorovaniu textov.

Problémom stredného odborného školstva je, že je vnímané skôr ako alternatíva pre žiakov so slabším prospechom. Štandardnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy je praktické vyučovanie, ktoré je však jednou z jeho slabín.

  1. Zasadíme sa za reformu obsahu vzdelávania (kurikula) od pasívneho prijímania informácií k rozvoju kritického myslenia, základných gramotností, argumentačných schopností, tvorivosti, tímovej spolupráce, etických a morálnych hodnôt, empatie, k prijímaniu odlišností a vzájomnej spolupráci. Navrhneme, aby štát školám nepredpisoval obsah výučby, ale zadefinoval vzdelávacie minimum. Navrhneme zaviesť vzdelávanie, ktoré bude prepájať obsahy rôznych predmetov (budeme analyzovať zvýšenie počtu hodín a skvalitnenie obsahu tzv. STEAM predmetov – veda, technológie, inžinierstvo, umenie a matematika).
  2. Pred začatím akýchkoľvek zmien v školstve podporíme komunikáciu s pedagógmi, riaditeľmi, odbornými inštitúciami a na základe výstupov navrhneme postupné kroky. Zmena musí byť dostatočne premyslená, otestovaná a až následne premietnutá do praxe.
  3. Budeme analyzovať možnosť prepojenia obsahu a cieľov vzdelávania medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami tak, aby na seba logicky nadväzovali. Zvážime možnosť predĺžiť prvý stupeň základnej školy aj na terajší 5. ročník. Druhý stupeň by pozostával zo štyroch ročníkov: šiesteho až deviateho. 5. ročník by slúžil ako premostenie postupu na nižšie sekundárne vzdelávanie.
  4. Otvoríme diskusiu o možnosti zaviesť slovné hodnotenie žiakov v 1. až 3. ročníku na ZŠ.
  5. Navrhneme zjednotiť výučbu cudzích jazykov na základných školách (časová dotácia, obsah výučby v jednotlivých ročníkoch a pod.).
  6. Navrhneme, aby základné školy vytvorili priestor pre umelecké vzdelávanie žiakov formou účinnejšej spolupráce so ZUŠ na pôde školy.
  7. Navrhneme vytvoriť register pedagogických inovácií, podporíme vznik a slobodný výber učebníc a vzdelávacích zdrojov. Navrhneme, aby ich tvorcovia boli primerane odmenení.
  8. Podporíme vznik odborných tímov pre inklúziu (všeobecne: sociálna, zdravotná, neurodiverzita) na školách a vytvorenie podporného mechanizmu pre zabezpečenie dostatočného počtu týchto odborných tímov.
  9. Navrhneme zmeniť obsah vzdelávania (kurikulum) najmä vyšších ročníkov základnej školy tak, aby sa posilnilo získavanie aj iných zručností, napríklad umeleckých a praktických aktivít. Žiak aj jeho rodičia by na konci deviateho ročníka mali mať jasno v tom, či je študijný, umelecký alebo praktický typ a podľa toho si vyberať strednú školu.
  10. Pripravíme program podpory a oceňovania talentovaných a úspešných žiakov vo všetkých odboroch, v ktorých reprezentovali Slovensko na zahraničných alebo celoslovenských podujatiach na celosvetovej úrovni bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom školy.
  11. Podporíme „otvorené školy“, ktoré mimo vyučovacích hodín slúžia ako kultúrno-vzdelávacie a športové centrá pre širšiu komunitu.
  12. Navrhneme zvýšiť počet zástupcov učiteľov v Rade školy. Zvýšime právnu ochranu zástupcov v Rade školy.
  13. Otvoríme diskusiu o sfunkčnení a zefektívnení organizácií zastrešených ministerstvom školstva.
  14. Navrhneme zvýšenie odbornej kompetentnosti miest, obcí a krajov pri správe základných a stredných škôl. Navrhneme, aby v prípade, ak zriaďovateľ nie je schopný splniť finančné, kvalifikačné a materiálno-technické kritéria na riadnu prevádzku školy a školského zariadenia, mohlo ministerstvo školstva prevziať školu alebo školské zariadenie do nútenej správy.
  15. Navrhneme spravodlivé financovanie verejných, súkromných (vrátane tretieho sektora) a cirkevných škôl.
  16. Navrhneme zvýšiť kvalitu vzdelávania presunutím tvorby projektov z učiteľov na projektových manažérov. Úspešnosť škôl by nemala byť meraná počtom získaných projektov. Podporíme vznik nezávislých odborných komisií hodnotiacich projekty.
  17. Podporíme možnosť pre rodičov, zákonných zástupcov žiakov, ako aj samotných žiakov, odmietnuť účasť na vyučovaní obsahujúcom sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii bez akejkoľvek sankcie alebo povinnosti si takéto vyučovanie nahrádzať.
  18. Navrhneme skvalitniť kritériá pre prijímanie žiakov na stredné školy použitím výsledkov Testovania 9, ktoré bude tvoriť základ pre prijímacie konanie na stredné školy (stanovia sa jasné počty a kritéria pre jednotlivé druhy vzdelania).
  19. Navrhneme zlepšiť poradenstvo a kariérnu výchovu: zvýšime informovanosť žiakov základných škôl a ich rodičov o stredných školách a uplatnení sa na trhu práce.
  20. Navrhneme lepšiu spoluprácu stredných škôl so zamestnávateľmi pri príprave školských vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie a prípravu.
  21. Navrhneme znížiť administratívnu záťaž pre podnikateľov a školy, ktorá vzniká v súvislosti s duálnym vzdelávaním a odbornou praxou.
  22. Navrhneme zefektívniť systém duálneho vzdelávania na stredných školách a umožniť vstup do neho aj vo vyšších ročníkoch.
  23. Zasadíme sa za dôsledný monitoring potrieb trhu práce a nezamestnanosti absolventov.
  24. Navrhneme zohľadniť vyššiu ekonomickú náročnosť praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy v normatívoch niektorých odborov. Navrhneme zníženie počtu normatívov.
  25. Navrhneme analyzovať možnosť postupnej zmeny systému od povinnej školskej dochádzky ku garantovanému vzdelávaniu. Bude založený na slobodnej voľbe predmetov, kurzov a vzdelávacieho prostredia. Pôjde o súbežný systém, v rámci ktorého si žiaci a študenti budú spoluvytvárať svoj obsah vzdelávania. Bude garantovaný certifikačnou autoritou štátu.
  26. Navrhneme, aby počas celej základnej školy bolo možné domáce vzdelávanie a po splnení podmienok zákona navrhneme uznávať vzdelanie dosiahnuté mimo existujúcich škôl.
  27. Navrhneme možnosť určiť rozsah vyučovacej povinnosti učiteľov na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
  28. Navrhneme zlepšiť prácu so žiakmi so špeciálnymi potrebami, ktorí si vyžadujú zvýšenú starostlivosť, ako aj so žiakmi, ktorí majú vyššie študijné predpoklady alebo nadanie v nejakej špecifickej oblasti. Navrhneme prehodnotiť opodstatnenosť a postavenie špeciálnych škôl a posilniť špeciálne školstvo v regiónoch, kde je to potrebné.
  29. Navrhneme opatrenia na vyriešenie problémov špeciálnych výchovných zariadení, ktoré súvisia s nedostatočným materiálno-technickým a finančným zabezpečením, vrátane problémov s nedostatkom nových učebníc a dostupnosťou kompenzačných pomôcok pre rôzne typy postihnutia dieťaťa v špeciálnych školách.
  30. Otvoríme diskusiu o zavedení predmetu finančno-občianska náuka na všetkých typoch stredných škôl. V predmete budú môcť študenti získať konkrétne a praktické informácie z reálneho života (napríklad o daniach, štátnom rozpočte, Zákonníku práce, o demokracii a volebnom systéme v SR a pod.).
  31. Navrhneme zmeny v prijímacom konaní žiakov na stredné školy tak, aby sa viac zohľadňoval ich prospech a dlhodobé výsledky na základnej škole. V súčasnosti sa dôraz kladie na výsledky Testovania 9 a prijímacie skúšky na strednú školu. Dlhodobé výsledky žiakov na ZŠ zohrávajú v súčasnosti len okrajovú úlohu (koncoročné vysvedčenie z 8. ročníka a polročné vysvedčenie z 9. ročníka).
Vysokoškolské vzdelávanie

Vysoká škola má poskytovať také vzdelanie, aby bola schopnosť absolventa nájsť si prácu čo najvyššia. Netreba však zabúdať ani na podstatu univerzity, ktorá sa v dejinách profilovala ako miesto, kde sa človeku dostáva všeobecné vzdelanie. Absolvent by ju mal opúšťať s istou morálnou výbavou, kultúrnym rozhľadom, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou a so schopnosťou generovať idey, nápady, hodnoty, no zároveň kriticky reagovať na rôznorodé javy.

  1. Podporíme Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školy pri zavádzaní akreditačného konania podľa medzinárodných štandardov Európskej asociácie pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania (ENQA). Cieľom je zavedenie jasných hodnotiacich kritérií, odstránenie zbytočných byrokratických činností, profesionálne a nezávislé hodnotenie, ktoré nebude tolerovať žiadne formy plagiátorstva alebo iného akademického podvodu.
  2. Navrhneme zaviesť nový systém prerozdeľovania finančných zdrojov medzi školami a sprísnime kontrolu. Pri financovaní zohľadníme úspešnosť absolventov vysokých škôl, ako aj celkové dlhodobé hodnotenie škôl realizované individuálne na základe školou stanovených cieľov.
  3. Financovanie vysokých škôl navrhneme naviazať aj na kvalitu vzdelávania. Pokiaľ je preukázateľné, že univerzita svojich študentov pripravuje svedomito a kvalitne, študenti sú s úrovňou výuky spokojní, musia sa tieto výsledky odraziť aj vo výške prideľovaných finančných prostriedkov.
  4. Pri prerozdeľovaní peňazí pre vysoké školy navrhneme brať do úvahy predovšetkým počet a typ odučených hodín v konkrétnom študijnom programe a množstvo podaných návrhov na pridelenie grantov a dotácií na výskumy tak, aby absolvent vysokej školy v SR bol schopný konkurovať rovesníkom zo zahraničia s rovnakým študijným programom a odborom. Školám, ktoré majú akreditovaný študijný program čo najviac zhodný s inštitúciami, ktoré objektívne produkujú najkvalitnejších absolventov v danom odbore, sa pridelí viac financií. Rovnako školám s vyššou aktivitou a špičkovými vedeckými výsledkami.
  5. Navrhneme, aby sa pri financovaní vysokých škôl zohľadňoval aj počet záverečných kvalifikačných prác zhotovených v cudzom jazyku (najmä lingua franca vo svete vedy – anglický jazyk). Slovenským študentom to pomôže, aby stali viditeľnejšími vo svetovej vedeckej komunite. Ak sú záverečné práce študentov len v slovenskom jazyku, hoci sú kvalitné, znižuje sa pravdepodobnosť, že zahraniční kolegovia si tieto práce, na ktoré môžu prípadne naviazať, všimnú.
  6. Navrhneme zatraktívnenie technických odborov (technické olympiády, kariérne poradenstvo, nábor, viac praxe…), keďže počet študentov na technických fakultách dlhodobo klesá.
  7. Po odbornej diskusii zvážime prijatie koncepcie budovania elitnej univerzity na Slovensku prostredníctvom jednej z troch možností:
  8. Radikálnym zvýšením dotácií najlepším fakultám v jednotlivých odboroch, čím by sa podporili najlepšie univerzitné pracoviská na Slovensku, ktorým by sa zároveň nastavili vyššie štandardy kombinované s nižšími počtami študentov.
  9. Transformáciou SAV na elitnú univerzitu s malým počtom študentov, kde by bola reálne zastúpená akademická elita krajiny.
  10. Vytvorením novej univerzity. Elitná univerzita (resp. elitné fakulty), by mala mať garantovaný nadštandardný rozpočet na obdobie 20 rokov, ako aj prísnejšie kritériá a prísnejší dohľad nad fungovaním inštitúcie.
  11. Navrhneme zvýšiť transparentnosť prideľovania grantov na vedecko – výskumnú činnosť cez grantové systémy VEGA a KEGA. Sprehľadníme schémy a prostriedky, aby boli prideľované účelne. Zobjektívnime posudzovanie návrhov prizvaním odborníkov a znalcov daného odboru zo zahraničia. Sprísnime kritériá nominácie členov hodnotiacej komisie. Vylúčime konflikt záujmov pri hodnotení projektov, na ktorých spolupracuje predkladateľ spoločne s členom komisie.
  12. Navrhneme otvoriť diskusiu o opodstatnenosti tzv. „malých doktorátov“. Navrhneme úpravu legislatívy odobratia či anulovania podvodne získaných akademických titulov.
  13. Iniciujeme diskusiu o zmene štruktúry študijných programov. V rámci zefektívnenia vysokoškolského systému, zvlášť pedagogických fakúlt, navrhneme zrušiť dvojstupňový systém a zaviesť spojený magisterský študijný program pre prípravu budúcich učiteľov. Navrhneme posilniť praktickú prípravu učiteľov, napríklad tým, že pre jednotlivé študijné programy sa stanovia povinné kvóty pedagogickej praxe.
  14. Budeme podporovať propagáciu úspechov slovenskej vedy v zahraničí udeľovaním mimoriadnych štipendií na prezentáciu domácich projektov a významných vedeckých výsledkov. Podporíme vznik konkurenčného prostredia medzi domácimi univerzitami. Chceme motivovať zahraničných študentov, aby prišli študovať na Slovensko, ak splnia podmienky, ktoré budú obojstranne výhodné.
  15. Politika EÚ v oblasti zvyšovania terciárneho vzdelania pre niektoré profesie je kontraproduktívna. Preto bude naším dlhodobým cieľom znížiť vážnosť titulov v spoločenskom vnímaní a presviedčať ľudí, že titul nie je nutne odrazom vysokého spoločenského postavenia.
  16. V spolupráci s ministerstvom práce i so zamestnávateľmi navrhneme vytvoriť register profesií, pri ktorých sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a vyššie, a funkčne ho prepojiť s významnými kariérnymi portálmi.
  17. Budeme iniciovať diskusiu o fungovaní podriadených inštitúcií ministerstva školstva. Napríklad dôležitú agendu Metodicko-pedagogických centier navrhneme presunúť na iné inštitúcie v rezorte školstva. Tak sa v tomto konkrétnom prípade znížia podozrenia z netransparentnosti pri čerpaní eurofondov.
13. apríla 2018